Telenovela s Tokio hotel 14

30. listopadu 2010 v 20:20 | Katie |  Telenovela s Tokio Hotel
14.
Katie
Zobudila som sa asi o desiatej. Tom ešte spal. Nechcela som ho budiť. Tak som si dala rýchlu sprchu a obliekla som si modré tričko a biele nohavice. Upravila som si svoje nádherné vlasy a nalíčila som sa. Zbehla som do kuchyne kde som Tomovi pripravila raňaky. Ešte som mu napísala odkaz. Potom som vyťukala číslo na Dominiku. 
,,Prosím!´´ nevedela som čo povedať, ale musím dokončiť čo som začala.
,,Ahoj, Dominika to som ja Katie.´´
,,Ahoj! Čo by si potrebovala?´´ bola docela dosť zaskočena.
,,No, vlastne či by sme sa mohli stretnúť?´´
,,Jasné! Kde a kedy?´´ jo súhlasí.
,,O desať minút v kaviarni u die hässliche Katze (znamená to u škaredej mačky)?´´
,,Dobre budem tam,´´ to mi stačilo. Než som, ale stihla niečo povedať zložila to. 
O desať minút som už sedela zoči v oči Dominike. Milo sme sa uvítali a potom sme si každá obiednali pitie.
,,Takže Katie načo si ma zavolala?´´ bez žiadnych okolkov prešla rovno k téme.
,,Pretože viem, že bereš od Toma prachy za to, aby si ho neprezradila. Je to pravda?´´
,,Áno je, ale toto boli posledné peniaze ktoré som od neho zobrala.´´ Tak táto odpoveď ma dosť zaskočila.
,,Prečo?´´
,,Lebo ja som povedala, že mi bude musieť platiť len potiaľ kím nevydrží s niakov babou dlhšie ako dva mesiace. Na ňom bolo tak vidno, že ťa miluje. Radím ti ostaň s ním. Je to fakt super chalan a keby si počula všetko čo mi o tebe povedal.´´
,,Čo také ti o mne povedal?´´ chcela som to vedieť aj keď som vlastne nevedela prečo.
,,Napríklad, že máš najkrašie oči na svete, a že si nenecháš skákať po hlave. Povedal toho ešte veľa, ale najkrajšia bola posledná veta Je to to najlepšie dievča ktoré mi kedy skrížilo cestu.´´
,,To vážne povedal?´´ Dominika mi na to iba prikívla. Ten je do mňa konečne normalny chalan. Potom sme sa ešte asi pol hodinu rozprávali. Každá sme si vypili svoje pitie. V klude sme sa potom rozišli. S pocitom spokojnosti som sa vraciala k Tomovi. 
Otvorila som dvere a tam už nedočkavo čakal Tom. Bol poriadne nervózny.
,,No! Že si sa aj vrátila,´´ vyrútil na mňa.
,,Musela som niečo vyriešiť.´´
,,Čo bolo tak dôležité?´´
,,Išla som sa obiednať k doktorovi na kontrolu,´´ toto nebola vlastne lož. Aj keď som to vybavila včera, ale čo mu mám povedať, že som bola za Domčou? To určite nie.
,,K akému doktorovi?´´
,,Ku gynekológovi, ale neboj iba na každo mesačnú kontrolu.´´
,,Jáj dobre. Tak ideme juknúť ten nábytok?´´ iba som prikívla. Už sme sa aj sedeli v aute boli sme na ceste do IKEi.

O mesiac deň pred oslavou
Sedela som na posteli a rozmýšlala som o zajtrajšku. Vätčšinu vecí som už mala u Toma. Mala som tu už len zopár nevihnutných vecí. Včera sme skoro celý deň montovali nábytok. No, ale musím sa pripraviť do školy. O dvadsať minút tu má byť Tom tak nech už som hotová. Rýchlo som sa postavila a navliekla som niečo na seba. Ešte som ako vždy upravila svoje dlhé vlasy a nalíčila som sa. Naňufkala som sa Tomovov oblubenou voňakou. Zobrala som bundu, tašku a išla som ho čakať pred dom. S mamou sa skoro nebavíme odkedy som jej oznámila, že sa sťahujem k Tomovi. Otec sa o pár týždnou ma vrátiť, ale keď som mu to povedal, že je to moje rozhodnutie a on mi v ňom nebude brániť. V tomto je otecko super. Vždy ma potporuje v tom čo ja chcem. Nikdy mi nevyvracuje moje rozhodnutia. Vyšla som pred dom a čakala som než dorazí Tom. Konečne už mám posledný deň sedemnásť. Osemnástka na krku a nový život s Tomom. Bude to úžasne už nám to nič nepokazí. Aj keď moja kamoška Maťka čaká bábätko. No, vlastne to bude malé dievčatko a ja som mohla vybrať meno. Vybrala som jej Lilliana. Budem jej krstná aj s Baškou. Budeme dve krstné. S mojich úvah ma vytrhol Tom keď na mňa zatrúbil, že už je tu. Okamžite som si nastúpila. Pozdravili sme sa a dali sme si bozk. Potom sme už upalovali do školy. Škola sa vliekla. Dnes už idem k Tomovi aj zo zviškom vecí oddnes bývam s ním. Navrhla som to dnes na obede, lebo už viac nevydržím tie mamine vražedné pohľady. S Tomom sme sa dohodli, že ma hodí domov a vezme veci. Ja ešte musím ísť s Maťou ku gynekolóvi na kontrolu. Vystúpila som pred domom. Vybehla som hore po veci kde som si ešte rýchlo zavolala taxík. Zobrala som veci ktoré som mala aj tak už zbalené. Ešte som sa rýchlo rozlúčila s izbou a musela som sa rozlúčiť aj s mamou, lebo teraz sa už tak často neuvidíme. Nahádzala som posledné veci do Tomovho auta. Dala som mu pusu a došiel aj taxík, nastúpila som si doň a nadiktovala som mu Matinu adresu. Bola som naňu ešte stále naštvaná za to, že tak otálala s tím, aby mi povedala, že je tehotná. Za desať minút sme zastavili pred maťou. Zaplatila som šoférovi a vyšla som za Maťou domou. Ešte sa chystala. Sadla som si na posteľ a čakala som. Naštastie jej to netrvalo veľmi dlho. Nastúpili sme do jej nového autička (ktoré jej mimochodom kúpil Georg a nikdo netuší prečo) a vyrazili sme. V čárni bolo len pár žien. Zachvíľku sme sa dostali na radu. Vošli sme do ambulancie kde Maťa dala sestričke svoje doklady. Potom sme prešli do druhej miestnosti kde nás čakal doktor. Pozdravili sme a ukázal nám, že sa máme usadiť. 
,,Tak ako sa vám darí,´´ spítal sa Maťi doktor.
,,Celkom fajn, len občas mávam divné chute,´´ s kludom odpovedala Maťa.
,,A vy ste kdo? Ak sa smiem obývať?´´ doktor sa otočil na mňa.
,,Ja som Matina... no, klamarátka,´´ zaváhala som pri slove KAMARÁTKA.
,,Aha, dobre tak poďte slečna vyšetrím vás,´´ Maťa sa postavila prešla za pláš. Potom si sadla na kozu a doktor ju vyšetril. Obliekla sa a lahla si k ultrazvuku. Doktor jej spravil fotku. Všetko zapísal do materskej knížky. Nakoniec sme sa už len pozdravili na rozlúčku. Vyšli sme s nemocnice a nastúpili sme naspäť do auta.
,,Tak čo už mi veríš?´´ spýtala sa ma Maťa.
,,Verím, ale stále som na teba naštvaná.´´
,,Ježiš do kedy budeš ešte naštvaná?´´
,,Neviem! Ale na zajtrajšiu oslavu kludne príď,´´ s kludom som jej povedala.
,,Určite tam budem a kam ťa mám zaviesť?´´
,,K tomovi prosím ťa,´´ to bol koniec nášho dialóga. Za dvadsať minút som už vystupovala s Matinho auta. Utekala som dovnútra za Tomov. Už nemusím ani klopať, lebo mám vlastne kľúče. Vošla som dnu a tam stál Bill. S niekim telefonoval. Najprv som si myslela, že je to Viki, ale keď smutním hlasom povedal dobre ďakujem za informácie zachvíľu tam prídem.
,,Stalo sa niečé?´´ so strachom som sa spýtala. Prosí nech sa nič nestalo prosím prosím. Bojím sa nech sa nič nestalo Tomovi, alebo Viki. Lenže Tom tu nikde není. Veci tu sú, ale Tom nie. Ježiš nie.
,,Ako to povedať...´´ keď Bill začal tímito slovami hneď som vedela. Čo sa stalo. Cítila som to.
,,Tom mal havariu?´´ so slzami na krajíčku som sa spýtal. Bill iba prikívol. Tak toto ma zlomilo. 
,,Neboj je celkom v pohode. Len je v kolme, ale doktori povedali, že sa prebudí?´´ Tom je v kolme. Zahučalo vo mne. Keby to nepovedal možno by som tie slzy zadržala, ale teraz nie. Spustili sa ako vodopády s mojich očí. Bill ma chcel objiať. Nedovolila som mu to. Vybehla som aj s vecami do našej izby. Zamkla som dvere a hodila som sa na posteľ. Nie, nie, nie! To nie je možné. Veď... Nie to nie je možné. Toto som si dookola opakovala. Bill zaklopal na dvere. Nič som nepovedala. Skúsil otvoriť. Keď mu to niešlo niekam vypadol. Nechcem, aby ma videl. Ja chcem, aby bol pri mne Tom, a aby mi povedal, že to bol iba vtip. Proste, že pripravoval prekvapko a preto sa dohodli s Billom, ale to mi nepovie. Nevedela som čo robiť. Preto som sa pokúsila trošku ukludniť. Vybrala som mobil a vytukala som číslo do nemocnice.
,,Prosím?! Tu mestská nemocnica.´´
,,Dobrý deň! Je u vás hospitalicovaní Tom Kaulitz?´´ neveriacky som sa opýtala.
,,DObrý! Áno. Dnes ho priviezli s autohavárie.´´
,,A ako je na tom?´´
,,Je v kolme, ale vyzerá to tak, že sa o pár dní zobudí. Nemá až natoľko poškodení mozog.´´
,,Ahaaa! Možno ho naštíviť?´´
,,Hej, práve došiel jeho brat!´´
,,Dobre ďakujem!´´ ešte sme sa pozdravili a ja som to zložila. Utekala som sa prezliecť a umyť!
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama